Kňazi vo farnosti Lednické Rovne

Lednické Rovne od svojich začiatkov patrili pod farnosť Lednica, ktorá už v XIV. storočí mala faru, lebo sa pokladá iba za samozrejmé, že súčasne s hradom sa staval aj kostol a fara. V časoch protestantizmu faru ovládali evanjelickí duchovní Juraj Kromholz, Matej Javorník, Ján Pannitoris a Mikuláš Drábik

Prvým spomínaným katolíckym farárom v Lednici je Ján Šimonovič (asi 1683 -1689). V roku 1704 sa spomína druhý, Pavol Stupkovský, .

Všetky pramene zanikli v Lednici dňa 30. apríla 1714, kedy vypukol požiar a zhorelo takmer celé mestečko. Zhoreli všetky matriky a skoro všetky úradné spisy fary.

Po požiari pôsobili títo duchovní v Lednici:

♦  Štefan Felix od 15. júna 1714 do 14. januára 1713

♦  Štefan Jankovič od 15. januára 1931 do 14. júla 1735 (vtedy sa postavil terajší kostol - posvätený v roku 1735)

♦  Jozef Fedor od 15. júla 1735 do 23. júna 1743

♦  Gašpar Vinczy od 24. júna 1743 do 1. októbra 1748

♦  Michal Petrík od 1. októbra 1748 do 31. marca 1749

♦  Ondrej Blaho od 8. apríla 1749 do 28. februára 1751

♦  Ignác Horváth od 3. marca 1751 do 20. februára 1753

♦ Juraj Korček od 25. februára 1753 do 10. augusta 1753

♦  František Birínyi od 15. augusta 1753 do 19. októbra 1756

♦ Juraj Mitošinka od 2. novembra 1751 do 20 apríla 1766

♦ Adam Letko od 16. mája 1766 do 30. mája 1774

♦ Ján Rosinskýod 1. júna 1774 do 25. apríla 1776

♦  František Nejedlý od 1. mája 1776 do 30. októbra 1783

♦  Karol Szajtler od 1. novembra 1783 do 15. novembra 1789

V tomto roku za vlády Jozefa II. boli utvorené od Lednickej farnosti dve nové: Lednické Rovne s filiálkami Dolná Breznica, Horenice, Hôrka, Medné, Prečinská Lehota a Zubák bez filiálok.

Ø  Pavol Siládi (Szilagyi) 1788 -1811

Ø  Štefan Kačkovič (Kacskovits) 1810 -1836

Ø  Ján Prekop (Prekopp) 1836 -1852

Ø  Ján Ružička 1852 -1855

Ø  Ján Belliš (Belliss) 1855 -1886

Ø  Michal Slaninka (Szlanyinka) 1886 -1913

Ø   Augustín Mišík 1913 – dočasný správca farnosti

Ø  Gejza Horváth (Geysa) 1913 -1918

Ø  ThDr. Jozef Kološ

Ø  Anton Posluch - administrátor farnosti

Ø  Alexander Laudon 1935 – 1940

Ø  Alojz Beňuš 1941 - 1953

Ø profesor Koloman Grman 1953 - 1959
Ø Anton Domin 1959 - 1970
Ø ThDr. Andrej Paldan 1970 - 1984
Ø Ladislav Kiška1984 - 1985
Ø Maximilián Nosál 1985 - 1990
Ø Dominik Gurín 1990 - 1992

 Ø Mgr. Pavol Gavenda 1992 - 2001

Ø Mgr. Jozef Šamaj  2001 - trvá
 

Ø ThDr. Jozef Kološ sa veľa venoval kazateľskej činnosti, čo dokazujú jeho literárne diela, ktoré vyšli tlačou. Sú to:   w Apológiax Cirkvi v kňazoch – 116 strán, v roku 1937,   w Fakľový pochod večných právd, dva diely – 634 strán, v roku 1938  w Čo sa, ľud môj, robí s tebou? – 150 strán, v roku 1940  w Flectamus genua(kázne o Najsvätejšej Sviatosti) – 202 strán, v roku 1942  w Cantabo(kázne a spovede) – 189 strán, v roku 1944. Okrem toho, mnohé jeho kázne boli uverejnené v rozličných cirkevných časopisoch. Skrýval sa pod menom Dr. Rybanský. Vo vedomí farníkov zostáv stále na neho živá spomienka, nakoľko počas jeho pôsobenia bol postavený terajší kostol. Po jeho odchode z Lednických Rovní mala táto farnosť 15 a pol mesiaca, t.j. od 1. augusta 1934 do 15. novembra 1935 iba administrátora, ktorým bol Anton Posluch.
 

Ø Deviatym farárom obce Lednické Rovne sa stal dp. Alexander Laudon. Tu pôsobil od 15. novembra 1935 do 8. októbra 1940. Narodil sa 5. fenruára 1894 v Topoľčanoch, vysvätený bol 1. februára 1918 v Nitre. Ako kaplán pôsobil V Dlhom Poli a v Turzovke, v r. 1920 v Terchovej a Žilina, kde sa stal v r 1922 na jeden rok administrátorom tejto farnosti. V r. 1923 bol opäť kaplánom v Žiline, v r. 1924 kaplánom v Oščadnici a administrátorom  v Oponiciach, v r. 1925 administrátorom v Púchove, v r. 1927 v Púchove aj v Dohňanoch súčasne a koncom tohto roku bol ustanovený za kaplána do Rajca, v r. 1928 do Považskej Bystrice a neskôr do Bytče, kde bol kaplánom do r. 1932, kedy sa stal administrátorom v Strečne, po roku, t.j. v r. 1933 v Horných Lefantovciach a o rok na to, t.j. v r. 1934 v Dolnom Hričove. Odtiaľ bol preložený v roku 1935 do  Lednických Rovní. Potom od r. 1940 pôsobil ako farár v Miticiach do r. 1945, kedy bol preložený do Dražoviec. V roku 1961 odišiel z pastorácie do dôchodku, ktorý prežíval v Nitre. Zomrel 28. februára 1975 v Nitre.
 

Ø V poradí desiatym, takpovediac jubilujúcim farárom vo farnosti Lednické Rovne bol dp. Alojz Beňuš, ktorý pôsobil v Lednických Rovniach 12 rokov a 8 mesiacov, t.j. presne od 9. októbra 1941 do 21. júna 1953. Narodil sa 13. mája 1909 v Stankovanoch, za kňaza bol vysvätený 18. marca 1934 v Nitre, kaplánom bol v Zákopčí, v Rajci, od r. 1935 v Pruskom , v r. 1937 sa stal administrátorom v Zubáku a v tej istej funkcii pôsobil jeden rok aj v Lednických Rovniach, kde sa stal v roku 1941 farárom. Tu aj zomrel dňa 25. júla 1953. Pochovaný je tu na miestnom cintoríne. V matrike zomrelých sú zapísaný aj jeho rodičia. Volali sa Štefan Beňuš a Rozália, rodená Bukvová. Pohreb sa konal dňa 27. júla 1953. Pochovával ho vtedajší púchovský farár, pravdepodobne aj dištriktuálny dekan Viktor Kallay. Ako príčina smrti sa uvádza vitium coris, čo znamená určitú vadu na niektorej chlopni srdca. Doteraz ešte veriaci, ktorí si ho pamätajú, spomínajú, že toto ochorenie mu v nemalej miere umocnila výmaľba kostola od J. Bártu v roku 1952, ktorá nebola najšťastnejším riešením a nepáčila sa ako samému dp. Beňušovi, tak aj veriacim. Táto výmaľba je zachytená na videozázname, ktorý sa dal urobiť skôr, ako sa pristúpilo k obnove interiéru a výmaľbe kostola.

Počas vojny požiadal ako autor o Imprimatur pre pieseň „Večný Bože, Otče dobrotivý“, ktorá vyjadruje prosbu o pokoj. Ľud ju veľmi rád a nábožne spieval. V priebehu roku 1946 po zasadnutí autonómnej rímsko-katolíckej cirkevnej obce dňa 18. júla 1945 sa vybudovala jeho zásluhou lurdská jaskyňa pri kaplnke sv. Anny. Zatiaľ nemáme zisteneé, kedy bola presne dokončená a posvätená. Po jeho smrti našu farnosť viac ako jeden mesiac od 21. júna 1953 do 31. júla 1953 zastupovali títo okolití kňazi: dp. Felix Mikuš, farár v Zubáku, dp. Anton Kebis, kaplán v Pruskom, p. Cyril Macák, OFM v Pruskom.

Ø Trinástym kňazom v našej farnosti Lednické Rovne sa stal ThDr. Andrej Paldan. Narodil sa 29.augusta 1906 v Trenčianskej Teplej. Vysvätený bol 29. júna 1930 v Nitre po absolvovaní teologických štúdií v Olomouci. Jeho kaplánske miesta sú: w od vysviacky do r. 1932 Krásno nad Kysucou, w 1932 vo Varíne a tiež dočasný administrátor Dolná Tižina, w 1934 v Žiline a tiež riaditeľ dievčenskej školy, medzitým získal aj po patričných štúdiách titul ThDr. V roku 1933, w 1936 sa stáva aj profesorom náboženstva v Žiline na gymnáziu

Ako farár pôsobil: w Kysucké Nové Mesto až do roku 1948. V tomto 10 – ročnom období zastával od roku 1939 funkciu dištriktuálneho sekretára dekanátu Kysucké Nové Mesto. V roku 194 dostáva titul čestný dekan, 1943 prijíma úlohu Inšpektora vyučovania náboženstva a v r.1946 sa stáva predsedom ONV Kysucké Nové Mesto!

w 1948 sa stáva farárom v Žiline, odkiaľ bol preložený o tri roky v r. 1951 do Opatovej nad Váhom, ktorá je teraz už pričlenená k mestu Trenčín. Nebol tu však dlho. Počas jarných prosebných dní  bol v roku 1953 preložený do Slatiny nad Bebravou. w 1968 je farárom v Trenčíne a dištriktuálnym dekanom. O dva roky na to, teda v roku 1970 bol preložený do Lednických Rovní dňa 15. novembra. Rok predtým sa stal členom správneho výboru SSV Trnava. V roku 1980 mu bol udelený titul Msgr. Ako farár tu vládal činne pôsobiť do 28. februára 1984. Ťažká choroba, rakovina, mu už potom nedovolila zastávať takú náročnú úlohu, ako je úloha farára. Býval síce na fare, obetaví veriaci sa o neho starali, až kým neodovzdal svoju nesmrteľnú dušu Stvoriteľovi dňa 17. marca 1984. Pochovaný bol vo svojom rodisku, v Trenčianskej Teplej.

Msgr. Paldan ako bohoslovec spolupracoval na preklade 1. dielu Kája Maříka do slovenského jazyka. Taktiež preložil nejakú misijnú poviedku. Politicky bol činný a orientovaný na Mičurovu stranu. V Ružomberku chcel rečniť za túto stranu, ale Ružomberčania mu to nedovolili a tribúnu hodili do rieky Váh.

Počas jehochoroby, pohrebu a kým nebol ustanovený nový farár, mal dočasne správu farnosti od 1. marca do 5. apríla 1984 dp. Ladislav Herman, farár v Pruskom, v súčasnosti dekan v Považskej Bystrici.
 

Ø Dňa 5. apríla 1984 nastúpil do farnosti Lednické Rovne farár Ladislav Kiška, narodený 8. decembra 1922 v Strážove, vysvätený 6. mája 1950. Do Lednických Rovní prišiel z farnosti Červený Kameň. Pôsobil tu jeden a pol roka a dňa 15. októbra 1985 bol preložený do Dubnice. V súčasnosti pôsobí ako farír v Jarku pri Nitre.
 

Ø Po dp. Kiškovi nastúpil dp. Maximilián Nosál, ktorý bol do 15. októbra 1985 kaplánom v Dubnici nad Váhom. Keďže vtedy tam zomrel jeho tamojší principál, farár a čestný občan Jozef Čakánek, za farára do Dubnice bol ustanovený dp. Kiška a kaplán z Dubnice, Maximilián Nosál, za farára do Lednických Rovní. Bola to v podstate výmena, nakoľko mladému kaplánovi nechceli ešte zveriť takú veľkú farnosť ako je Dubnica.

Dp. Nosál sa narodil 9. októbra 1954 v Púchove. Je zaujímavosťou, že pokrstený bol tu v Lednických Rovniach. Jeho rodičia tu totiž v tom čase bývali. Vysvätený za kňaza bol 15. júna 1980. Tu pôsobil necelých päť rokov, do 20. februára 1990. Počas jeho pôsobenia bola postavená nová farská budova – okál. Nešťastím bolo, že práve v tom čase tu zhorela spovednica v kostole. Preto tu dp. Nosál už nechcel viac pôsobiť a požiadal o preloženie, ktoré sa uskutočnilo. Odtiaľto nastúpil do farnosti Soblahov. V súčasnosti pôsobí ako farár v Hornom Srní.
 

Ø Po vdp. Maximiliánovi Nosálovi dňa 21. februára 1990 nastúpil do našej farnosti mladý kaplán z Čadce Dominik Gurín. Pochádza z Ľuborče, narodil sa 14. septembra 1959 v Trenčíne, vysvätený  bol  15.  júna   1986.   Pôsobil   tu   presne  2  roky  aj   dva   mesiace   do 21. 4. 1992, kedy bol preložený za farára do Bošáce. V súčasnosti pôsobí ako farár v Bánovciach nad Bebravou. On začal s generálnou opravou farského kostola a uskutočnil asanáciu starej farskej budovy. Nestihol však všetko uskutočniť za tak krátky čas.

Ø Preto ostatné práce čakali na nového farára. Bol to Mgr. Pavol Gavenda. Farnosť Lednické Rovne prišiel spravovať dočasne na jeden mesiac do konca apríla 1992 z Dohňan. S platnosťou od 1. mája 1992 do 30.6.2001. Narodil sa sa v Trenčíne dňa 19. septembra 1955. Za kňaza bol vysvätený 11. júna 1978 v Bratislave. Jeho svätiteľom bol Msgr. Július Gábriš,  biskup trnavský. Po vysviacke  pôsbil ako kaplán v Turzovke do 30. júna 1980 a od 1. júla 1980 do októbra 1984 ako kaplán v Nitre - Horné mesto.  16.9.2005 bol menovaný za čestného dekana.

Potom ako farár:       w október 1984 - 30. jún 1989 Štiavnik

                 w 1. júl 1989 - 30. apríl 1992 Dohňany

                 w 1.máj 1992 – 31. jún 2001 Lenické Rovne

                 w 1. júl 2001 -    1. júl 2004    Trenčianká Turná

                 w 1. júl 2004 -      trvá               Pružina

Ø Mgr. Jozef Šamaj - súčastný správca farnosti Lednické Rovne.
                                    Od 1.júla 2001nastúpil do našej farnosti. Pochádza z Krásna nad Kysucou. Študoval na gymnáziu. Po štúdiu na teologickej fakulte v Nitre v roku 2000 nastúpil ako kaplán na sídlisko Solinky v Žiline. Po roku prešiel do našej  farnosti, kde pôsobí až dodnes.

Informácie na e-mail